Dejiny

Poznáme dobre jeho operu Prodaná nevěsta, fanfáry z predohry k opere Libuše a predovšetkým symfonický cyklus Má vlast. Dá sa povedať, že aspoň základný repertoár z diel Bedřicha Smetanu patrí k všeobecnému hudobnému vzdelaniu nielen v českých krajinách, ale aj na Slovensku. Bedřich Smetana je považovaný za tvorcu českej národnej hudby. O to viac táto j

Holokaust Židov z územia Slovenska je téma, ktorá sa periodicky objavuje v slovenských médiách. Najčastejšie práve v marci: 25. marca 1942 o pol deviatej večer vyrazil z Popradu prvý transport do vyhladzovacieho tábora Auschwitz - do dobytčích vagónov slovenskí gardisti a nemeckí esesáci nahnali 999 židovských dievčat - pre mnohé z nich to bola prvá a zárov

„Základom kremeľského neurotického prístupu k svetovým udalostiam je ruský tradičný inštinktívny pocit neistoty.“ Tieto slová Georga Kennana, amerického diplomata, znalca ruských pomerov a popredného člena americkej diplomatickej misie v Sovietskom zväze v kľúčových rokoch 1944 až 1946, sú tak trochu psychologickou diagnostikou. Tá je zároveň súčasť

Prečo vlastne podcastujeme o dejinách? Jednoduchá otázka, ale odpoveď je zložitejšia. Možno tak trochu súvisí s inou otázkou – ako nás formujú príbehy z národných či svetových dejín? A čo sa s nami stane, ak na niektoré z nich zmeníme svoj pohľad? História je predovšetkým rozprávaním, záleží však na tom, kto rozpráva a čo z udalostí dôb minulý

Písal sa 1. november 1755, bola sobota, sviatok všetkých svätých. V portugalskom Lisabone sa veriaci práve zišli v kostoloch, aby si pripomenuli zosnulých, keď sa náhle zatriasla zem. Počas niekoľkých minút sa zrútila väčšina mesta, ktoré sa v tom čase radilo medzi najľudnatejšie a najbohatšie metropoly Európy. Hneď na to sa v Lisabone rozšíril požiar. V

Časopis Slovenka je už desaťročia stálicou slovenského lifestylového neba. Slovenka vznikla v roku 1948, pár týždňov pred komunistickým prevratom. Neprekvapivo, veľmi rýchlo po jej vzniku sa jedným z cieľov redaktoriek Slovenky stalo vytváranie novej socialistickej ženy podľa ideológie Komunistickej strany a vzoru Sovietskeho zväzu. V dnešnom podcaste sa pozri

„Som bratislavská kaviareň. Jedna úplne konkrétna. Tu, neďaleko. Na námestí, ktoré nesie rovnaké meno ako toto divadlo.“ To sú úvodné slová v podaní Zuzany Kronerovej z inscenácie Pozsony Dance Club v Divadle Pavla O. Hviezdoslava. Prepožičiava tak svoj hlas dobre známej kaviarni Savoy v bratislavskom hoteli Carlton. A hoci sa pri speve a hudbe môže zdať, �

Príbeh Milady Horákovej, jej procesu a justičnej vraždy pod taktovkou Komunistickej strany sa postupne stáva pevnou súčasťou verejnej pamäte komunistickej éry v Československu. Príbeh Milady Horákovej nie je jediný svojho druhu. Pred pár mesiacmi sme s dokumentaristkou Soňou Gyarfášovou hovorili o ďalších ženách, ktoré boli väznene v časoch komunistického

Alkoholizmus, povery, nízke hygienické štandardy a neschodné cesty. Aj takto by sme si mohli predstaviť prostredie, do ktorého vstúpil Ladislav Nádaši-Jégé v roku 1919, keď prijal pozíciu oravského župného lekára. Hoci chcel pomáhať tým najbiednejším, stretával sa často s ľudskou hlúposťou, zadubenosťou či dokonca odporom tých, ktorým prichádzal slú

V podcaste Dejiny sa pravidelne venujeme histórii bežných ľudí, histórii každodennosti. Dnes sa touto optikou pozrieme na dôležitú súčasť dejín raného novoveku v malokarpatskej oblasti, dejín Bratislavy a jej širšieho okolia. A pomôžeme si vínom. Ako ukazuje výskum nášho hosťa ak sa na víno, jeho výrobu, distribúciu a konzumáciu pozrieme očami archivá