Zamyslenia EVS

„Lebo naše občianstvo je v nebesiach…“ (F 3:20) Keď bol Luther chvíľami smutný a zdeptaný, napísal slovo: Vivit! – Žije! Myslel tým, že Pán Ježiš žije a potešoval sa tým slovom. Písal ho kriedou na stôl, na dvere, na steny. Istý kazateľ navštívil vernú kresťanku v starobinci a potešoval ju slovami Písma: „Lebo naše občianstvo je v

Boli ste v tom čase bez Krista, vylúčení zo spoločenstva s Izraelom, cudzí zmluvám zasľúbenia, bez nádeje a bez Boha na svete. Ale teraz, hoci ste kedysi boli ďalekí, v Kristovi Ježišovi stali ste sa blízkymi krvou Kristovou. Lebo On je náš pokoj, On, ktorý oboch spojil v jedno a zboril priehradný múr, nepriateľstvo, keď na svojom tele pozbavil platnosti záko

„Ježiš mu riekol: Priateľ môj, čo si prišiel? Vtedy pristúpili, položili ruky na Ježiša a zlapali Ho.“ (Mt 26:50) „Priateľu, prečo si prišiel?“ Čo všetko sa dá povedať človeku ako Judáš Iškariotský. Bol Ježiš ľahostajný k tomu, čo sa dialo? Očividne nie. Ježiš dával Judášovi poslednú príležitosť na pokánie. Bola to ukážka Božej milos

„A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: Buď pozdravený, Majstre! A pobozkal Ho.“ (Mt 26:49) Prečo bolo pre Judáša Iškariotského obzvlášť podlé zradiť Ježiša bozkom? Vo vtedajšej jeruzalemskej kultúre existovalo mnoho spôsobov, ako mohol človek niekoho pozdraviť. Mohli pobozkať nohy druhej osoby, čo robili ľudia, ktorí boli porazení vo vojne, ktorí b

„Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby ony aj pozabudli, ja na teba nezabudnem. Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl, tvoje hradby sú ustavične predo mnou.“ Izaiáš 49:15 — 16 Neustále sa stretávaš s pokušením myslieť si, že Boh na teba zabudol. Pokušenie prichádza, keď‘ sa modlíš a modlíš v utrpen�

„Odkry moje oči, aby som videl divy z tvojho zákona.“ (Ž 119:18) Vo Výskumnom ústave stratosféry v Baltimore v USA skúmali, aká bude dráha slnka, mesiaca a niektorých nebeských telies počas tisíc rokov, aby sa zistilo, či vypustená družica nenarazí do niektorého z nich. Počítač „behal“ po minulých storočiach a zrazu sa zastavil, čo značilo,

„… lebo ochotného darcu miluje Boh.“ (2K 9:7) Najväčšie požehnanie dávania nie je vo finančnej stránke účtovnej knihy, ale v duchovnej stránke. Nadobúdaš dojem úprimnosti pred Bohom. Získavaš vedomie, že si s Bohom v partnerskom vzťahu – že robíš niečo konštruktívne –, že s Ním pracuješ na získavaní sveta pre Ježiša Krista. Takisto si schopn

Niektoré hradby a múry musí Boh zvaliť, pretože hriešnikovi bránia žiť v Jeho blízkosti. Iné múry treba zase postaviť, aby bránili a chránili Božie deti pred skazou zo strany nepriateľa. Vždy bude priepasť medzi Božím ľudom a svetom, ktorý je nepriateľom Boha. Keď prenasledovali mňa, budú prenasledovať aj vás… (J 15,20) Ak vaša spravodlivosť neb

„Vtedy Abrahám pozdvihol oči a zbadal, že v húšti je baran zachytený za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a namiesto svojho syna ho obetoval ako spaľovanú obeť.“ (1M 22:13) V 1M 22:2 dal Boh Abrahámovi jeden z najnáročnejších príkazov, aké si možno predstaviť: „Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Mórija a obe

„… uši si mi otvoril.“ (Ž 40:7) Sluha prišiel k svojmu pánovi a prosil ho, aby nemusel spávať v pridelenom domčeku, ale aby mohol spávať v maštali. Pán sa ho pýtal, prečo nechce ostať v tom peknom domčeku. Na to odpovedal: „Pane, sláviky robia okolo domu po celú noc taký piskot, že sa to nedá vydržať.“ Iný by sa vedel kochať v slávičo