Dejiny

„To je národ mladý, to je ako deti, má svoje chyby, ale je obdivuhodné, čo dokázal.“ Takto sa vraj zvykla vyjadrovať o nás Slovákoch jedna zo zakladajúcich osobností slovenskej umenovedy Alžbeta Güntherová-Mayerová. Po tom všetkom, čím si musela v živote prejsť, sa tiet

27. januára uplynie 80 rokov od oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz. Na úvod krátka informácia zo zdrojov Ústavu pamäti národa, ktorá opisuje, čo predchádzalo oslobodeniu. „Definitívny rozkaz na opustenie tábora bol vydaný 17. januára 1945. Asi 56 000 väzňov

„Dnes už máme možnosť akademicky študovať, koľko úsilia to stálo. Vzdelaná žena je povinná pracovať kultúrne a verejne v záujme druhých. Má bojovať o lepšie sociálne pomery. Má kultúrnou, sociálnou činorodosťou a umením napĺňať formu života.“ Tot

Vo vzduchu zotrvali verne až do konca – i tak možno charakterizovať službu rakúsko-uhorských letcov z obdobia prvej svetovej vojny. Tá okrem veľkého ľudského utrpenia priniesla, ako to už vo vojnách býva, aj nepopierateľnú technologickú revolúciu. V tomto prípade revolúciu v leteckom v

Počas vianočných sviatkov si s nami môžete zopakovať najpopulárnejšie či najhorúcejšie diely podcastu Dejiny.  Poznáme dobre jeho operu Prodaná nevěsta, fanfáry z predohry k opere Libuše a predovšetkým symfonický cyklus Má vlast. Dá sa povedať, že aspoň zákla

Počas vianočných sviatkov si s nami môžete zopakovať najpopulárnejšie či najhorúcejšie diely podcastu Dejiny.  Za iný stredovek – to je titul len jednej s veľkého množstva kníh významného francúzskeho medievistu Jacqua Le Goffa. A skutočne, pre iný stredovek tento historik a

Nádherymilovný a Veľkolepý. Takéto prívlastky si vyslúžili dve kniežatá a dvaja Mikulášovia z rodu Esterházyovcov, ktorých nám dodnes v blízkosti Neziderského jazera pripomínajú dva zámky – Esterháza a Eisenstadt. Tie sa v priebehu druhej polovice 1

„Chcel som veriť, že išlo o dobu gentlemanov a noblesy, dobu kedy väčšina obyvateľov žila vo výstavných vilách navrhnutých architektami.“ Priznáva náš dnešný hosť Dušan Mikušovič v závere svojej najnovšej knihy Neprišli sme vraždiť s podtitulom S

„Aténčan Thukydides opísal vojnu medzi Peloponézanmi a Aténčanmi, tak ako ju spolu viedli, a začal hneď pri jej vypuknutí, pretože predvídal, že bude veľká, zo všetkých dovtedajších najdôležitejšia. Usudzoval tak z toho, že vojnové prípravy oboch strán dosiahli v každom ohľade vrchol, a videl, ako sa ostatný grécky svet pridáva k jedným či druhým,

Nech by sa zdalo akokoľvek mocné, bohaté či až po uši vyzbrojené, nejestvuje impérium, ktoré by napokon nepadlo. Nepretrvala Rímska ríša, upadla a zanikla Osmanská ríša a ani Britské impérium, o ktorom sa hovorilo, že nad ním slnko nezapadá, už dnes nejestvuje. Preto by azda najjednoduchšie poučenie z dejín mohlo znieť, že nič netrvá večne. V histórii