JOJ History

Hilda Hrabovecká, rodená Friedmannová sa narodila v roku 1924, v chudobnej židovskej rodine v Prešove. Bola jednou z tisíc mladých, slobodných, práceschopných dievčat a žien, ktoré boli prvým transportom, 25. marca 1942 deportované do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz. A ako jednej z mála sa jej ho podarilo prežiť. O jej osude, o tom, ako holoka

Príbeh štyroch bratov Čaplovičovcov je v mnohom typický pre turbulentné 20. storočie. V ich osudoch nájdete takéto príbehy - pochádzali z Kovačice, takže tesne pred vojnou a na jej začiatku pomáhali cez Juhosláviu utiecť tým, ktorí sa chceli dostať na Západ, jeden z nich priamo bojoval na západnom fronte, ďalší pôsobil pri exilovej vláde v Londýne, tret�

Anton Ivan Székely bol jediný oficiálny fotograf SNP. Ak ste videli nejakú fotografiu z povstania s veľkou pravdepodobnosťou ju urobil on, pretože stihol nafotiť a neskôr ukryť stovky snímok. Pri fotografovaní na povstaleckom území mu niekoľkokrát hrozilo, že ho popravia vlastní, pretože ho považovali za špióna – kto by sa už chcel čo najviac priblížiť

Perinbaba – rozprávkový príbeh desaťročia spojený s obdobím Vianoce. Niekto ho miluje ako celok, iný má z neho obľúbené hlášky ako A čia je to smola? Čia? Vaša, vaša. V History podcaste sa budeme rozprávať o tom, ako táto legendárna rozprávka vznikla. Jej filmovú podobu jej totiž pred štyridsiatimi rokmi, prostredníctvom svojej kamery, dal Jozef Šimon

Stridžie dni - ľúbostné veštenia na Katarínu, Ondreja, či Barboru, polievanie zasadenej halúzky čerešne vodou prinesenou iba v ústach, pichanie ihiel do vŕby, či kradnutie múky a dreva z domu, kde býval vyvolený. To sú niektoré tradície, ktoré sa týkajú predvianočného obdobia, ktorému sa hovorilo Stridžie dni. V History podcaste sa o nich rozprávame s et

Jednou z hlavných postáv Slovenského národného povstania bol generála Rudolf Viest. No nielen on sa z rodiny Viestovcov zapojil do odboja. Ak ste niekedy počuli o odbojovej skupine Flóra, svoje meno dostala po zakladateľke Květoslave Viestovej, švagrinej Rudolfa Viesta, manželke jeho mladšieho brata Dušana. Rodina Viestová aktívne bojovala za návrat demokratického

5.novembra 1944 začalo v Kremničke, v protitankovej priekope masové vraždenie ľudí. Vo viacerých vlnách prebiehalo do marca 1945. Medzi 747 obetami bolo 478 mužov, 211 žien a 58 detí. Boli medzi nimi partizáni, povstaleckí vojaci, odporcovia režimu, Židia a Rómovia, či ľudia, ktorých iba podozrievali z možnej podpory partizánov. Vraždy organizovalo Einsatzkomm

3.novembra 1944 boli povstaleckí generáli, Ján Golian a Rudolf Viest aj s niekoľkými členmi Vysokoškolského strážneho oddielu, ktorý ich sprevádzal na povstaleckom území, odhalení vo svojej skrýši - v dome Jozefíny Rybárovej v obci Pohronský Bukovec. Ján Golian a Rudolf Viest. Akí boli? Prečo boli v čele povstania práve oni? Ako došlo k ich zatknutiu a ako

Prázdna stolička. V každom z nás asi evokuje predstavu toho, kto na nej kedysi sedel a už nesedí. V roku 1941 zostali na slovenských školách tisíce prázdnych stoličiek po študentoch židovského vierovyznania, ktorí boli zo štúdia vylúčení. Evanjelické kolegiálne gymnázium v Prešove sa rozhodlo svojím študentom ukázať, kto kedysi sedával na tých nútene

9. septembra si pripomíname Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Tento dátum je zvolený preto, pretože 9.9.1941 začal platiť tzv. Židovský kódex, vládne nariadenie o právnom postavení Židov, ktoré obsahovalo množstvo protižidovských predpisov. Okrem iného hovorilo aj o pracovnej povinnosti pre ľudí, ktorí boli označení ako Židia, či židovskí mieš